Ako som stretla Boha

Autor: Diana Sixtová | 2.10.2012 o 22:35 | (upravené 2.10.2012 o 22:51) Karma článku: 12,11 | Prečítané:  862x

Áno, ja viem. Viera je veľmi diskutabilná záležitosť a mnohí fundovanejší a zdatnejší ako ja pri nej pohoreli, preto sa k nej nejdem vyjadrovať. Ale páči sa mi myšlienka, že každý človek potrebuje vieru, pretože aj ten, kto popiera existenciu boha, musí VERIŤ, že boh neexistuje :)

Ja ho však niekedy stretám...

Dnes som ho stretla za mimoriadne pôvabných okolností. Bola som s deťmi z mojej triedy na dvore a vychutnávala som jemný dážď, teda vlastne popŕch (z dielne mojich detí, odvodené od slova popŕchať, logicky :)). Zrazu sa ku mne rozbehla z druhej strany dvora vysmiata Alicka s pásikavou čapicou na hlave a v šušťáčke, s rúčkami zopnutými pred sebou.

" Didííí, Didííí!!!!!!" zakričala na mňa, ja som sa jej pozrela do tváre a bol tam. Jednoznačný a neodškriepiteľný boh.

"Čo jeeee, Alickááá??" kričím na ňu so smiechom naspäť.

"Didííí, našli sme lienku!!!!"

...

Aleluja, Vivat bože!

Našli sme lienku!

P.S.: Už viem, prečo sa jej vraví "pánbožkova kravička". :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Keď sa raz prezident príde spýtať, čo by mali robiť

Spýtala som sa, čo by chcel a on povedal, aby neboli bezdomovci. Prihlásil sa ku Kollárovi do strany, lebo si myslel, že tam sa to podarí.

EKONOMIKA

Slovenské elektrárne prehrali boj o Gabčíkovo

Ústavný súd odmietol sťažnosť voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu.


Už ste čítali?